Čítanie rozprávok je pre vývin dieťaťa nevyhnutné

V čom spočíva ich čaro? Prečo si ľudia od nepamäti rozprávali príbehy, odovzdávali ich ďalej a prečo to robia dodnes aj tradičné kultúry? Nie je to len príjemná súčasť večerného rituálu, milá tradícia či pekne strávený spoločný čas, ale v skutočnosti aj hlboká vnútorná potreba. Nejde len o hravé chvíle, hoci všetci vieme, že rozprávka prináša veľkú radosť nielen dieťaťu, ale aj rodičovi, ktorý ju číta. Počúvanie rozprávok je jedným z najdôležitejších pilierov duševného, citového a rozumového vývinu detí. Rodičia aj pedagógovia si čoraz častejšie všímajú, že pravidelné počúvanie rozprávok má pozitívny vplyv na detské sebavedomie, komunikáciu, zvládanie konfliktov aj hodnotový systém. Prečo sú teda také dôležité a ako rozvíjajú emocionálnu inteligenciu, predstavivosť a osobnosť?

Rozprávka je základným kameňom emocionálneho vývinu

Rozprávka je univerzálny jazyk. Dokáže pomenovať to, čo malé dieťa ešte nevie vyjadriť slovami. Dr. Kádár Annamária psychologička, školská psychologička a autorka knižnej série Mesepszichológia zdôrazňuje, že rozprávka dieťaťu prináša emocionálne bezpečie. Aj ona sama od útleho detstva počúvala množstvo rozprávok od svojej mamy. 

Základy emocionálneho bezpečia sa vytvárajú už v tomto období. Negatívne vzorce, ktoré vtedy vzniknú, sa neskôr menia ťažko, no nie je to nemožné. Rozprávka posilňuje pocit základnej dôvery, teda presvedčenie, že svet je dobrý a že je dobré, že sme sa doň narodili a žijeme v ňom. 

Rozprávky dokonale ladia s osobitým spôsobom myslenia dieťaťa, pretože ich obraznosť a spôsob zobrazovania reality sú presne také, aký svet vytvára detská predstavivosť. Sú rovnako jednoduché aj krajne vyhrotené. Rovnako zväčšujú veci a dávajú priestor tomu, aby sa mohlo stať čokoľvek. Tu je všetko možné a všetko má svoj poriadok. A práve to dáva dieťaťu pocit istoty. 

Pomáha prekonať strach aj ťažkosti

Vďaka tomu, že sa deti stotožňujú s rozprávkovými hrdinami, môžu prežívať a spracovať vlastný strach, hnev či úzkosť. Víťazstvo dobra nad zlom im dáva nádej a prekonávanie prekážok v nich posilňuje pocit: zvládnem to aj ja. Čaro rozprávky a jej optimistická filozofia budujú vnútornú silu, vieru, oporu a sebavedomie, ktoré budú dieťaťu pomáhať pri zvládaní prekážok. 

Prostredníctvom rozprávky si dieťa vytvára fantazijné obrazy podľa vlastných túžob, čo mu pomáha pri uvoľňovaní nahromadeného napätia, ako aj pri spracovaní negatívnych a pozitívnych emócií. Keď sa táto schopnosť rozvinie, môže mu pomáhať riešiť problémy aj neskôr v dospelosti. 

Pýta si Vaše dieťa stále tú istú rozprávku?

Ak je zjavné, že sa k jednej rozprávke opakovane vracia, môže to znamenať, že práve rieši nejaký nespracovaný vnútorný problém a cíti, že práve tento príbeh mu symbolicky prináša pomoc. Rozprávka hovorí jeho jazykom a dieťa cez ňu vníma vlastné prežívanie. Ak si teda Vaše dieťa pýta tú istú rozprávku znovu a znovu, nesnažte sa ho presviedčať o tom, aká krásna je pestrosť. Doprajte mu priestor, aby si cez ňu spracovalo vlastné napätie. 

„Čarovné roky“ a krása magického myslenia

„Podľa dávnych predstáv žije malé dieťa do siedmich rokov v Božej dlani. Božia dlaň symbolizuje svet, v ktorom dieťa žije, priestor a čas mimo bežného vnímania, nerozdelený posvätný čas,“ píše Dr. Kádár Annamária v knihe Mesepszichológia.

Predškolské dieťa ešte nevie úplne rozlíšiť medzi tým, čo je možné a nemožné. Jeho svet je miestom zázrakov, kde sa môže stať všetko, po čom túži alebo na čo myslí. Verí, že medzi vecami a javmi existujú čarovné súvislosti a že nimi dokáže ovplyvňovať svet. Pravidlá, ktoré sa k tomu viažu, si pritom určuje samo, napríklad keď má pocit, že musí niečo splniť, aby kúzlo fungovalo.

Vďaka dvojitému vedomiu rozprávky dokáže dieťa pretvárať realitu a začleniť si ju do vlastnej osobnosti podľa svojich potrieb. Úvod a záver rozprávky ho vedú z reality do fantázie a potom späť, podobne ako známe rozprávkové formulky. 

Spolu s magickým myslením sa objavuje aj fantazijná lož, ktorá je najsilnejšia približne vo veku štyroch rokov. Takéto nepravdy nie je vhodné vnímať jednoducho ako klamstvo, pretože v detskom svete sa realita a fantázia ešte prelínajú. Ak napríklad dieťa urobí niečo zlé a povie, že to nebolo ono, v skutočnosti sa často nesnaží svoj čin zaprieť, ale skôr si praje, aby sa to vôbec nestalo.

Čo odovzdáva dobrá rozprávka?

Predstavme si svet, v ktorom si poradí aj ten najmenší, najslabší či ten, koho ostatní považujú za najmenej šikovného, a napokon dokonca zvíťazí a získa zaslúženú odmenu. Zvyčajne sa k nej dostane vďaka bystrému úsudku, dobrému srdcu a poctivej ceste. Posolstvo rozprávky pomáha dieťaťu tým, že sa stotožní s hrdinom a vďaka tomu si vnútorne kompenzuje vlastný pocit zraniteľnosti, malosti či domnelej nešikovnosti. 

Vyberajte rozprávku starostlivo!

Rozprávka a bezpečná vzťahová väzba